Pôvod slova ruženec je z latinského slova rosarium teda „ružová záhrada“ alebo veniec z ruží.
V prvých storočiach existencie Cirkvi mnísi, ktorí vedeli čítať, recitovali žalmy. Tí, ktorí nevedeli čítať, namiesto recitovania biblických žalmov použili modlitbu Pána - Otče náš a bratia recitovali 150 krát túto modlitbu.
O sv. Pavlovi pustovníkovi sa z kresťanských dôb zachovalo rozprávanie, že si denne nazbieral do vrecka tristo kamienkov a ako sa modlil postupne kamienky jeden po druhom vyhadzoval.
Oveľa praktickejšie sa ukázalo vziať povraz s uzlíkmi. Keď sa oba konce spojili, vznikol tzv. otčenášový povraz. Postupne začali uzlíky nahrádzať zrnkami, jadierkami, perlami, drievkami ba dokonca aj drahokamami.
„Narodeniny“ ruženca, poskladaného z meditácií – tajomstiev, tradícia pripisuje sv. Dominikovi (1170-1221), zakladateľovi rádu dominikánov. Tradícia sa opiera o legendu o jednej z vízií sv. Dominika, v ktorej sa mu zjavuje Kristus a Panna Mária, ako mu odovzdáva ruženec.
Panna Mária sľubuje tým, ktorí sa modlia ruženec svoju zvláštnu ochranu a hojnosť milostí.
Kiež aj my tak, ako si kráľ Dávid zobral so sebou 5 kamienkov, aby porazil Goliáša, sa často, najmä v tomto mesiaci, modlíme 5 desiatkov sv. ruženca, ktorým okrem iného vyháňame a porážame nepriateľa našej spásy.