Začiatok novembra dýcha zvláštnou atmosférou — spomienkou, nádejou i vďačnosťou. Prvé novembrové dni nás pozývajú stíšiť sa, pripomenúť si večnosť a v duchu sa spojiť s tými, ktorí nás už do večnosti predišli.
1. november – Sviatok všetkých svätých
Tento deň nie je len o svätcoch, ktorých mená poznáme z kalendára. Cirkev si pripomína všetkých svätých – známych i neznámych, ktorí počas svojho života kráčali s Bohom a dnes sa tešia z večnej radosti. Sviatok všetkých svätých je dňom radosti a vďaky, nie smútku. Uisťuje nás, že aj my sme na ceste k svätosti – každý vo svojom povolaní, vo svojich každodenných zápasoch a maličkostiach lásky.
Vedeli ste, že tento sviatok sa slávi už od 7. storočia? Prvýkrát ho v Ríme slávil pápež Bonifác IV., keď zasvätil chrám Pantheon Panne Márii a všetkým svätým mučeníkom. Postupne sa rozšíril do celej Cirkvi a dodnes nám pripomína, že svätosť nie je výnimkou, ale povolaním pre každého z nás.
2. november – Spomienka na všetkých verných zosnulých (Dušičky)
Na druhý deň sa naše myšlienky obracajú k tým, ktorí už zomreli. Modlíme sa za nich, navštevujeme cintoríny, zapaľujeme sviece – symbol svetla, ktoré smrť neuhasí.
Tradíciu tejto spomienky zaviedol už v 10. storočí opát Odilo z Cluny. Chcel, aby sa Cirkev modlila za duše, ktoré ešte čakajú na plnosť spoločenstva s Bohom. Aj dnes môžeme zosnulým pomôcť modlitbou, svätou omšou a získaním odpustkov od 1. – do 8. novembra.
Sviatok všetkých svätých nás volá k radosti z neba, Dušičky nás pozývajú k modlitbe a vďačnosti. Nech nám tieto dni pomôžu znovu objaviť tichú krásu spomienky, nádeje a večného života.