Žil vo veľmi búrlivých časoch a celý jeho život od kolísky až po hrob bol dlhou reťazou biedy a nedostatku, hoci vo svojej starobe bol i banskobystrickým biskupom. Narodil sa vo Veselom, malej dedinke neďaleko Piešťan, 24. októbra 1797. Jeho otec bol poddanským roľníkom a zomrel, keď mal len niekoľko mesiacov. Jeho matka umrela, keď mal 7 rokov. Malého Štefanka a jeho sestry sa ujali šľachetní manželia Jelenčíkovci. Ako žiak veselskej školy vynikal mimoriadnou bystrosťou rozumu, a preto sa jeho vychovávatelia rozhodli poslať ho na ďalšie štúdiá do Trnavy. Po skončení gymnázia si zvolil kňazskú dráhu - 2 roky študoval v Trnave a potom v Pešti. Okrem bohoslovia študoval nemčinu, maďarčinu a francúzštinu. V roku 1819 štúdium úspešne ukončil, ale nemohol byť vysvätený za kňaza, pretože nemal predpísaný kanonický vek 24 rokov. V roku 1821 po kňazskej vysviacke pôsobil ako kaplán vo Sv. Ondreji pri Pešti, potom v Bzovíku, v Tesároch, Dubnici nad Váhom a od r. 1828 v Pešti. V roku 1828 bol promovaný na peštianskej univerzite na doktora filozofie a slobodných umení. V roku 1829 ho panovník vymenoval za profesora Kráľovskej akadémie v Záhrebe, kde prednášal logiku, filozofiu, etiku a 17 rokov prednášal gréčtinu, istý čas fyziku, matematiku a maďarčinu. Dr. Š. Moyses bol nesmierne vzdelaný. Medzi Chorvátmi pôsobil 21 rokov a účinne pomáhal chorvátskemu národu v boji proti násilnej maďarizácii. V r. 1850 ho cisár František Jozef I. vymenoval za banskobystrického biskupa a 8. apríla 1851 prišiel do Svätého Kríža nad Hronom a usadil sa vo vyrabovanom biskupskom kaštieli. Dnes je tam Obchodná akadémia. 23. júla 1851 bol vo farskom kostole v Banskej Bystrici slávnostne inštalovaný na biskupa banskobystrického. Jeho zásluhou bola v B. Bystrici otvorená učiteľská preparandia - ústav pre vzdelávanie učiteľov a dievčenský ústav. Pre chudobných študentov zriadil alumneum - jedáleň, kde nemuseli za jedlo platiť. Š. Moyses zaviedol každoročné cyrilometodské oslavy v Banskej Bystrici a na jeho žiadosť schvaľuje Svätá stolica 5. júl za sviatok Cyrila a Metoda. Prvých 10 rokov po prevzatí správy banskobystrického biskupstva sa Dr. Š. Moyses venoval väčšinu len svedomitej práci vo svojej diecéze. Do slovenského národného života zasiahol v roku 1861, kedy sa postavil na čelo slovenských vyslancov a osobne odovzdal panovníkovi Františkovi Jozefovi I. Memorandum slovenského národa. Prijatie u panovníka bolo úspešné a ako ozvena zo slovenskej strany prišlo Dr. Š. Moysesovi 92 ďakovných listov za zákrok u cisára. 4. augusta 1863 bol na prvom valnom zhromaždení Matice slovenskej zvolený za jej predsedu. V novembri r. 1865 Dr. Š. Moyses náhle ochorel. Dostal dlhotrvajúcu horúčku, ktorá ho neustále trápila i keď mal náležitú lekársku opateru. 5. júla 1869, na sviatok Cyrila a Metoda, dotĺklo jeho srdce a 8. júla uložili jeho telesné pozostatky do biskupskej krypty v rímsko-katolíckom kostole vo Sv. Kríži nad Hronom. "Muž svätý, plný nadšenia, mal také kúzlo v sebe, že mrákavy sa stratili a usmialo sa nebe, i ožívali dediny, duch kriesil chladné telá, kde Mojžiš slovo povedal, tam jasnili sa čelá." Posledné roky svojho plodného života strávil Dr. Š. Moyses v našom meste, Svätom Kríži nad Hronom, ktoré zostalo veľa dlžné pamiatke tohoto obetavého, pracovitého a múdreho muža. Sme radi, že prišla doba, v ktorej mu môžeme tento dlh splatiť.