Vo štvrtok 13. mája oslávi celý kresťanský svet sviatok Nanebovstúpenia Pána. Prikázaný sviatok Nanebovstúpenie Pána slávime 40 dní po Veľkej noci a 10 dní pred Turícami – Zoslaním Ducha Svätého.Pán Ježiš sa na štyridsiaty deň po svojom vzkriesení posledný raz stretol so svojimi učeníkmi a pred ich očami vystúpil do neba a sedí po Božej pravici. Udalosť nanebovstúpenia sa hlboko zapísala do pamäti prvých učeníkov. Svedectvo o nej nachádzame v evanjeliách a v knihe Skutkov apoštolov. Pán Ježiš štyridsať dní po vzkriesení vyviedol svojich učeníkov na Olivovú horu až k Betánii, a ako ich žehnal, vzdialil sa od nich a vznášal sa do neba.

Ježiš, keď opúšťal tento svet a šiel od svojich do „neba“, pustil sa smerom hore. To, čo je živé, môže sa dvíhať smerom nahor, to, čo je mŕtve, padá dolu k zemi. Božie zjavenie pozýva nás kresťanov mať zvláštny vzťah k nebu – tam hore. Ježiš tam šiel pripraviť nám miesto a vráti sa po nás. Tam je naša vlasť. Tam si máme zhromažďovať poklady, ktoré nepodliehajú ani strate, ani skaze, ani inflácii. Srdcia máme mať upriamené na nebo. Toto upriamenie na nebo dá nášmu životu orientáciu, aby sme vedeli, odkiaľ sme a kam smerujeme, aby náš život nebol len bezcieľnym túlaním sa, blúdením v priestore a čase. Ktosi múdry raz povedal: „Bez neba nad našimi hlavami by sa zem pod našimi nohami začala triasť.“Kresťan má mať srdce upriamené k nebu, ale oči nech hľadia na zem, ktorú sme dostali ako dar, aby sme na nej žili svoj život, ale aj ako poslanie, aby sme tu konali misiu… Potrebujeme aj nebo nad hlavou, ale aj zem pod nohami. Keby nám jedno z toho chýbalo, bolo by s nami zle.Pre katolíkov je Nanebovstúpenie Pána prikázaným sviatkom, a teda v tento deň sa majú zúčastniť na svätej omši.

Kvetinky májové, Márii sa kloňte,

zvončeky hájové, Márii zazvoňte,

vzdajte česť a úctu najčistejšej Panne,

proste ju, nech na nás z výšin neba zhliadne.

Mesiac MÁJ oddávna sa v Cirkvi slávi ako mesiac Panny Márie. Je venovaný jej úcte a najmä rozjímaniu o jej krásnych čnostiach, o jej moci a dobrote, o jej svätom živote tu na zemi a oslávení v nebi. Celým mesiacom zaznieva vzývanie a oslava jej mocného príhovoru u Boha v krásnych Loretánskych litániach.Májová pobožnosť má svoj pôvod v 18. storočí v Taliansku a odtiaľ sa postupne rozšírila aj do iných krajín Európy a potom do celého kresťanského sveta.Ako na jar vyráža zeleň, aj mariánsky mesiac môže byť pre nás začiatkom nového duchovného života. Môže to byť príležitosť stvárňovať si podľa vzoru Panny Márie svoj duchovný charakter a vychovávať vnútorného človeka. Sme to, čo z nás urobili naše matky. Veľký ctiteľ Panny Márie svätý Ľudovít Grignion z Montfortu (17. stor.) nás uisťuje, že s Pannou Máriou sa za jeden mesiac dá urobiť väčší pokrok ako za mnoho rokov bez nej. Keď k nám príde Máriino kráľovstvo, pr&i acute;de aj kráľovstvo Kristovo. Budeme sa cítiť skutočne šťastní, ak sa budeme usilovať stále väčšmi milovať Pannu Máriu a ak to budeme učiť aj iných.Dánsky básnik Jörgenson o svojom obrátení z luteránstva a ateizmu na katolícku vieru hovorí toto: "Moja matka každý večer čítavala celej rodine jednu stránku z Biblie. Prv než som šiel spať, modlieval som sa kľačiačky pri posteli modlitbu Otčenáš. Raz, ako som tak kľačal v mesačnom svetle, pripojil som k Otčenášu aj modlitbu Zdravas Mária. Našiel som túto modlitbu náhodou v jednej knihe. Táto modlitba sa mi veľmi zapáčila. Môžem povedať, že ma obrátila na pravú katolícku vieru práve modlitba Zdravas Mária. Prostredníctvom Matky Márie som sa vrátil k Matke - katolíckej Cirkvi."Tento významný spisovateľ je známy ako autor životopisov svätých. Jeden z týchto životopisov sa začína slovami: "Na počiatku bola matka... Dieťa sa stáva tým, čím je matka. Tým, čím chce matka, aby sa stalo... Dieťa bude sväté, ak sa matka orientuje na Boha, ak kráča po Božej ceste..."A tak v tomto mariánskom mesiaci prejavme každý svojím vlastným spôsobom patričnú úctu Matke Syna Božieho i našej nebeskej Matke Panne Márii.