Prikázaný sviatok Nanebovstúpenie Pána slávime 40 dní po Veľkej noci a 10 dní pred Turícami – Zoslaním Ducha Svätého.
Pán Ježiš sa na štyridsiaty deň po svojom vzkriesení posledný raz stretol so svojimi učeníkmi a pred ich očami vystúpil do neba a sedí po Božej pravici. Udalosť nanebovstúpenia sa hlboko zapísala do pamäti prvých učeníkov. Svedectvo o nej nachádzame v evanjeliách a v knihe Skutkov apoštolov. Pán Ježiš štyridsať dní po vzkriesení vyviedol svojich učeníkov na Olivovú horu až k Betánii, a ako ich žehnal, vzdialil sa od nich a vznášal sa do neba.
Ježiš, keď opúšťal tento svet a šiel od svojich do „neba“, pustil sa smerom hore. To, čo je živé, môže sa dvíhať smerom nahor, to, čo je mŕtve, padá dolu k zemi. Božie zjavenie pozýva nás kresťanov mať zvláštny vzťah k nebu – tam hore. Ježiš tam šiel pripraviť nám miesto a vráti sa po nás. Tam je naša vlasť. Tam si máme zhromažďovať poklady, ktoré nepodliehajú ani strate, ani skaze, ani inflácii. Srdcia máme mať upriamené na nebo. Toto upriamenie na nebo dá nášmu životu orientáciu, aby sme vedeli, odkiaľ sme a kam smerujeme, aby náš život nebol len bezcieľnym túlaním sa, blúdením v priestore a čase. Ktosi múdry raz povedal: „Bez neba nad našimi hlavami by sa zem pod našimi nohami začala triasť…“
Kresťan má mať srdce upriamené k nebu, ale oči nech hľadia na zem, ktorú sme dostali ako dar, aby sme na nej žili svoj život, ale aj ako poslanie, aby sme tu konali misiu… Potrebujeme aj nebo nad hlavou, ale aj zem pod nohami. Keby nám jedno z toho chýbalo, bolo by s nami zle…
Pripomienka: Pre katolíkov je Nanebovstúpenie Pána prikázaným sviatkom, a teda v tento deň sa musia zúčastniť na svätej omši.